Article
prichádzam s ďalším, už kratším článkom: tentokrát pohľad na našu vojnu so Švajčiarskom z trošku inej perspektívy - aké plusy a aké mínusy sa z našej strany v tejto vojne prejavili.
Aby bol začiatok krajší, začnem tými dobrými stránkami:
+ Bojaschopnosť Slovenska a jeho spojencov
Asi najvýraznejšie a najdôležitejšie +. Ukázalo sa, že ak aj stojíme proti väčšine, dokážeme bojovať a dokonca aj zvíťaziť - pripomínam hlavne už toľkokrát spomínanú legendárnu bitku o Tyrol . Niekto by si možno myslel, že pri tomto obdivuhodnom výkone sme vyčerpali všetky naše sily a už nie sme schopní podobne dobre bojovať ďalej. Je pravda, že latku sme nasadili vysoko a že sa nám nepodarilo sa (poškodením) priblížiť k nášmu prvému stretu so Švajčiarmi, ale vo vojne sme kvalitne pokračovali. Za celú vojnu, ktorá začala už pred 10 dňami sme sa so Švajčiarmi stretli už sedem krát a až 6 krát sme boli víťazmi - vrátane dvoch suverénnych víťazstiev v pomere 8:0. Nevyviedlo nás z miery ani keď začalo Rakúsko vystrkovať rožky svojimi RW. Jednoducho, Slovensko sa nebojí ani väčšieho súpera a spolu so spojencami ho dokáže zdolať.
+ Stratégia viacerých frontov
V tejto vojne sa nám mimoriadne úspešne podarilo použiť stratégiu viacerých frontov. Aj keď sme nestihli využiť celý jej potenciál (Maďari ani Nemci sa nezapojili a ani sa pravdepodobne nezapoja), spolu s Francúzmi a na chvíľu aj Talianmi sa nám podarilo viesť bitky na 4-5 miestach naraz. Tu naša bitka v Tyrole získala ďalší rozmer svojej jedinečnosti, keďže po nej väčšina spojencov Švajčiarska pochopila, že nie je ľahké nás zdolať a radšej sa išli venovať svojim súkromným záležitostiam. Tým pádom Švajčiari nestíhali udržať toľko frontov naraz a bitky začali prehrávať. Táto stratégia sa veľmi pekne osvedčila a verím, že môže byť účinne použitá aj v nasledujúcich vojnách.
+ Získanie spojenca
Podarilo sa nám získať spojenca, ktorý nám môže byť naozaj vďačný za naše konanie. Okupovaní Francúzi krásne zareagovali na povstania vyhlásené našimi občanmi a uchopili situáciu vo svojej vlasti do vlastných rúk. Rozdelili Švajčiarov na viac frontov (hlavne keď naraz vyhlásili aj RW aj samotný útok)... a výsledok? Dnes je celé Francúzsko oslobodené
Nebyť nás a nášho zamestnania Švajčiarov na východe, Francúzi by sa ani zďaleka tak ľahko neoslobodili. Ak majú aspoň nejaký charakter (v čo verím), získali sme verného spojenca.
+ Organizácia a disciplína
Toto je posledné z väčších plusov, ktoré zasahuje až do mínusu (z iného uhla pohľadu), preto ho spomínam ako posledné. Aj napriek viacerým frontom, naša vláda vedela vždy dobre zareagovať a určiť prioritu jednotlivých bojov. Tak každý vedel, kde má biť a nestalo sa, že by naše nezanedbateľné sily boli rozložené naraz na 5 miestach, čo by znamenalo takmer istú porážku. Na druhej strane treba spomenúť aj disciplínu, pretože samotné určenie priorít od hodnostárov by bolo na nič, ak by sme ho nerešpektovali. Vďaka tomu sme dokázali dosiahnuť žiadané výsledky skoro v každej bitke. To nie každý dokáže, klobúk dole.
A teraz tie veci, ktoré nám vojna ukázala, ktoré treba zlepšiť.
- Organizácia - vnútorná
Na počiatku vojny sme zlyhali. Potom sme si meno v bitkách napravili, ale toto zlyhanie prišlo pred všetkými bitkami. Zlyhal náš kongres. Určite si aspoň väčšina z nás pamätá, ako náš kongres nebol schopný odhlasovať vyhlásenie vojny Švajčiarsku ani počas celej hodiny - podotýkam, že kongresmani boli o hlasovaní vopred informovaní. Dobre, možno išlo iba o zhodu náhod a väčšina z nich tu nebola, ale Švajčiari našu nejednotnosť využili a doslova v priebehu niekoľkých minút dokázali vyhlásiť vojnu nám - skôr ako my im. Týmto ťahom získali právo zaútočiť na nás ako prví. Právo, ktoré malo byť naše. Tomuto sa do budúcnosti určite treba vyhnúť.
- Komunikácia so spojencami
Plány boli pekné. Prenechať južné rakúske územia Maďarom, aby sa dostali do Švajčiarska a následne otvorili ďalší front. Vyzeralo to sľubne (i keď niektorí občania SR vrátane mňa boli spočiatku proti tomuto ťahu). Neviem ale, či o týchto pekných plánoch boli naši spojenci informovaní, pretože spočiatku rakúske povstania (alebo slovenské povstania na rakúskom území ) potláčali a ani potom sa im hneď nepodarilo zhostiť sa dohodnutých území. Keď sa konečne začali prebojovávať postupne do Švajčiarska, úplne krásne sme zaútočili na vtedy ešte švajčiarsky región Ticino-Grisons (zaujímavá reakcia bola zo strany istého slovenského vysokého hodnostára (nechcem ho tu potupiť a prezradiť jeho meno, i keď tí pozornejší možno vedia o koho ide ), ktorý na moje pripomienky reagoval ospravedlnením typu "je to len hra, bav sa" ) , čím sme zablokovali Maďarom cestu do Švajčiarska. Ale aby toho nebolo dosť, o talianske územie Veneto (ktoré okupovali Švajčiari a kade mali prejsť Maďari) začali mať záujem Chorváti, taliansky nepriateľ. Dobre, niekto si možno povie že to bola smola, ale Chorváti boli naši spojenci. Dalo sa im to pekne povedať, informovať ich o našich plánoch a nebolo by sa to stalo. Takže teraz sú Maďari už úplne zablokovaní, jednak zo strany Slovenska a taktiež Chorvátska - ktoré už v súčasnosti našim spojencom nie je. Ponaučenie? Viac komunikovať so spojencami, či už najbližšími (TAL+NEM) alebo aj vzdialenejšími (GRE+FRA+SRB...).
Táto vojna nám ukázala aj naše kvality aj naše nedostatky. Stále je čo zlepšovať, ale myslím si, že vo všeobecnosti vojnu zvládame skvele - tých hlavných plusov je dvakrát viac ako hlavných mínusov (aj keď sa mi zdá, že som ešte o jednom - vedel, ale som naň zabudol...)
Získali sme high región na diamanty a stredný región na obilie, ktoré nemôžu inak ako pozitívne ovplyvniť našu ekonomiku, našu výrobu, našu štátnu pokladnicu, naše pracovné miesta... Aj svetu sme sa ukázali v dobrom svetle. Už to stačí dotiahnuť len do dobrého konca a ovládnuť celé Švajčiarsko (mimochodom tú krajinu, ktorá pred vojnou vzbudzovala taký rešpekt svojou vojnou s Francúzmi a svojimi hráčmi). Dokončime, čo sme začali!
Previous article:
Medzinárodné okienko - 2. časť (10 years ago)
Next article:
Halušky vs Spaghetti (10 years ago)
About the game:
USA as a world power? In E-Sim it is possible!
In E-Sim we have a huge, living world, which is a mirror copy of the Earth. Well, maybe not completely mirrored, because the balance of power in this virtual world looks a bit different than in real life. In E-Sim, USA does not have to be a world superpower, It can be efficiently managed as a much smaller country that has entrepreneurial citizens that support it's foundation. Everything depends on the players themselves and how they decide to shape the political map of the game.
Work for the good of your country and see it rise to an empire.
Activities in this game are divided into several modules. First is the economy as a citizen in a country of your choice you must work to earn money, which you will get to spend for example, on food or purchase of weapons which are critical for your progress as a fighter. You will work in either private companies which are owned by players or government companies which are owned by the state. After progressing in the game you will finally get the opportunity to set up your own business and hire other players. If it prospers, we can even change it into a joint-stock company and enter the stock market and get even more money in this way.
In E-Sim, international wars are nothing out of the ordinary.
Become an influential politician.
The second module is a politics. Just like in real life politics in E-Sim are an extremely powerful tool that can be used for your own purposes. From time to time there are elections in the game in which you will not only vote, but also have the ability to run for the head of the party you're in. You can also apply for congress, where once elected you will be given the right to vote on laws proposed by your fellow congress members or your president and propose laws yourself. Voting on laws is important for your country as it can shape the lives of those around you. You can also try to become the head of a given party, and even take part in presidential elections and decide on the shape of the foreign policy of a given state (for example, who to declare war on). Career in politics is obviously not easy and in order to succeed in it, you have to have a good plan and compete for the votes of voters.
You can go bankrupt or become a rich man while playing the stock market.
The international war.
The last and probably the most important module is military. In E-Sim, countries are constantly fighting each other for control over territories which in return grant them access to more valuable raw materials. For this purpose, they form alliances, they fight international wars, but they also have to deal with, for example, uprisings in conquered countries or civil wars, which may explode on their territory. You can also take part in these clashes, although you are also given the opportunity to lead a life as a pacifist who focuses on other activities in the game (for example, running a successful newspaper or selling products).
At the auction you can sell or buy your dream inventory.
E-Sim is a unique browser game. It's creators ensured realistic representation of the mechanisms present in the real world and gave all power to the players who shape the image of the virtual Earth according to their own. So come and join them and help your country achieve its full potential.
Invest, produce and sell - be an entrepreneur in E-Sim.
Take part in numerous events for the E-Sim community.
