Article

54700

K tomuto článku ma inšpiroval hráč Atlan . Píše články o známych Slovákoch .Preto ma napadlo čo takého mohli vymyslieť ženy.

Na konci 20. storočia bolo iba 10 percent všetkých patentov registrovaných na ženy. ­Ak si pozriete zoznam najslávnejších vynálezov za posledných pár storočí, medzi ich autormi nájdete iba pár ženských mien. Nie je to však nedostatkom invencie žien, ale legislatívou a zvykmi tejto doby.

Cirkulárka

Na konci 18. storočia vznikla v Spojených štátoch náboženská sekta známa ako „Shakers“. Žili v komunitách a hlásali rovnosť medzi pohlaviami a uznávali tvrdú prácu. Tabitha Babbitt žila v tejto komunite a pracovala ako tkáč. V roku 1810 prišla s nápadom, ako uľahčiť prácu svojich bratov. Videla, že práca s pílou si vyžaduje dvoch mužov, a uvedomila si, že drevo sa reže iba vtedy, keď pílu ťahá prvý muž. Druhý iba vracal pílu späť. Pre Tabithu to bolo plytvanie energiou, a tak vytvorila cirkulár, ktorý sa neskôr používal v prvých pílach. Kvôli pravidlám Shakerov si ale nenárokovala práva na tento patent.



Čokoládové koláčiky

Mnohé vzácne recepty vznikli experimentovaním v kuchyni. Ruth Wakefield žila na okraji Bostonu v mýtnom dome. Cestovatelia sa tu zastavovali, aby zaplatili mýto, a Ruth to využila tak, že si spolu s manželom otvorili v dome hostinec. Jedného dňa v roku 1930 piekla koláče pre hostí. Podľa receptu do nich mala ísť rozpustená čokoláda. Ruth vzala obyčajnú čokoládu Nestlé, polámala ju na kúsky, a hodila do cesta. Čakala, že sa čokoláda počas pečenia rozpustí, ale tá si udržala svoju formu. Koláčiky sa stali preslávené a firma Nestlé si všimla, že predaj ich čokolády u Wakefieldovcov rapídne stúpol. Predstavitelia spoločnosti sa s Ruth stretli, a na jej návrh začalo Nestlé svoju čokoládu narezávať, aby sa ľahšie lámala. V roku 1939 začali predávať špeciálnu čokoládu určenú pre tento druh koláčikov. Recept na ne bol vytlačený na zadnej strane obalu a Ruth dostávala od Nestlé čokoládu zadarmo až do smrti.



Korektor

Bette Nesmith Graham pracovala ako sekretárka pre predsedu predstavenstva Texas Bank & Trust. Bol rok 1950 a sekretárky často prepisovali celé stránky, keď na písacom stroji spravili preklep. Jedného dňa pozorovala maliarov, ako maľujú reklamu na okno banky. Všimla si, že keď spravia chybu, jednoducho ju prekryjú ďalšou vrstvou farby a uvedomila si, že by sa to dalo využiť aj pri jej písaní. Bette teda namiešala farbu (ktorá zodpovedala farbe firemného papiera) s vodou, vzala ju do práce, a štetcom opravovala chyby, ktoré spravila pri písaní. Čoskoro sa jej produktu začali dožadovať ďalšie sekretárky. Bette vyhodili z práce, pretože trávila mnoho času distribúciou svojho výrobku kolegyniam. Ako nezamestnaná mala dostatok času vylepšiť svoj produkt a v roku 1958 naň získala patent.



Kompilátor a programovací jazyk COBOL

Pokrok v počítačoch sa nespája iba s menami ako Charles Babbage, alebo Bill Gates. Admirál(ka) Grace Murray Hopper vstúpila v roku 1943 do námorníctva USA a bola umiestnená na univerzitu Harvard, kde pracovala na počítači IBM Harvard Mark I. V roku 1950 napísala kompilátor, ktorý prekladal anglické príkazy do počítačového kódu. Prvý kompilátor umožnil ďalším programátorom písať kódy jednoduchšie a otvoril cestu k programovaniu, ako ho poznáme dnes. Hopperovej druhý kompilátor, Flow-Matic, sa používal na počítačoch UNIVAC I a II, čo boli prvé komerčne dostupné výpočtové stroje. Grace tiež participovala na vývoji COBOLu, ktorý bol jeden z prvých programovacích jazykov. Za svoj prínos pre námorníctvo získala radu ocenení a jedna z vojnových lodí Spojených štátov nesie jej meno.



Farebné svetlice

Martha Coston ovdovela v roku 1847 ako 21-ročná. Mala štyri deti, a nevedela čo ďalej. Prechádzala poznámky jej mŕtveho muža, pričom našla plány na systém svetlíc pre námorníctvo, pomocou ktorého mohli lode v noci komunikovať. Jej manželovi sa ale nepodarilo systém sfunkčniť. Martha strávila ďalších 10 rokov zdokonaľovaním dizajnu jej manžela. Raz v noc, keď zobrala svoje deti, aby si pozreli ohňostroj, napadlo ju použiť niektoré pyrotechnické technológie. Svetlice tak dosiahli požadované vlastnosti. Boli dostatočne jasné, mali dlhú životnosť a jednoduchú použiteľnosť. Americké námorníctvo kúpilo práva na výrobu, a svetlice sa používali vo veľkom množstve počas občianskej vojny.

Podľa vojenských dokumentov sa ich vyrobilo asi 1,2 milióna, čo malo Marthe vyniesť asi 120 000 dolárov. Bolo jej však vyplatených iba 15 000. Martha vo svojej autobiografii uviedla, že peniaze jej námorníctvo nevyplatilo preto, že je žena.



Papierové vrecko so štvorcovým dnom

Margaret Knight nevynašla papierové vrecko, ale prvé vrecko na prepravu vecí. Dovtedy sa vrecká podobali skôr na obálky, takže sa nedali používať na prepravu tovaru z obchodu. Margaret si uvedomila, že papierové vrecká by mali mať štvorcové dno, aby sa hmotnosť tovaru rozložila v ich základni. V roku 1870 vytvorila drevený stroj, ktorý ich strihal, skladal a lepil. Zatiaľ čo pracovala na kovovom prototype stroja, aby získala patent, zistila že jej dizajn jej ukradol muž menom Charles Annan, ktorý videl jej drevený stroj pred pár mesiacmi. Spor však vyhrala, nakoľko podložila vlastníctvo patentu svojimi starými náčrtkami a poznámkami. Patent jej bol uznaný v roku 1871. Margaret okrem vreciek vymyslela zariadenie, ktoré automaticky vypínalo priemyselný stroj, pokiaľ sa v ňom niečo zachytilo, a do svojej smrti mala viac ako 20 ďalších patentov.



Umývačka riadu

Môžete si myslieť, že prvú umývačku riadu vynašiel niekto, kto strávil roky umývaním riadu, a nenávidel to.Josephine Cochrane, ktorá dostala patent na prvú umývačku riadu, nestrávila až toľko času nad drezom. V skutočnosti ju rozčuľovalo, že služobníctvo rozbíja jej vzácny čínsky porcelán. Tak vymyslela stroj, ktorý čistil riady silným tlakom vody, a v roku 1886 naň získala patent. Josephine tvrdila, že vynájsť stroj nebol žiaden problém, na rozdiel od jeho propagácie. Domácnosti neboli ten pravý trh, kde by našiel jej výrobok uplatnenie. Muži nechápali, prečo by mali platiť za niečo, čo mali doteraz zadarmo. Josephine sa teda snažila osloviť hotely a reštaurácie s tým, že ušetria na zamestnancoch. Po tom, ako sa mnoho žien zamestnalo, si však umývačku kúpilo i veľa domácností.



Stierače

Mary Anderson prišla po prvýkrát do New Yorku v zime. Zistila, že vodiči električiek musia každých pár minút zastať, aby si očistili predné okná od snehu. A tak vymyslela niečo, čo sa neskôr stalo štandardom v každom aute – stierače. Vždy, keď chcel šofér zotrieť vodu z okna, jednoducho otočil rukoväťou. Mary získala patent na svoj vynález v roku 1903 a o desať rokov neskôr ho mali vo svojich vozidlách tisíce Američanov.



Nystatín

Rachel Fuller Brown a Elizabeth Lee Hazen pracovali pre ministerstvo zdravotníctva. Rachel bola umiestnená v Albany a Rachel v New Yorku. Napriek tomu spolupracovali na výskume lieku proti hubovým ochoreniam. Elizabeth zobrala vzorky pôdy aby zistila, či v nej nejaký z organizmov ničí huby. Po nájdení vzorky, ktorá na ne reagovala, poslala Elizabeth vzorku Rachel do Albany, ktorá aktívnu látku izolovala. Bohužiaľ, bola príliš toxická pre použitie na ľuďoch. Po sérií testov a izolácií našli nakoniec v roku 1950 použiteľnú látku, ktorá efektívne zabíjala huby a nazvali ju Nystatin, po štáte New York.



Kevlar

Stephanie Kwolek nastúpila do firmy DuPont, aby si našetrila peniaze na štúdium medicíny. V roku 1964 skúmala, ako zmeniť polyméry na extra silné syntetické vlákna. Stephanie zistila, že polyméry, ktorých štruktúra je orientovaná jedným smerom sú pevnejšie, ale bohužiaľ ich nebolo možné vyrobiť do podoby, v ktorej by mohli byť riadne testované. Ako výrobné riešenie sa ukázalo zvláknenie látky. Tak vznikol materiál pevný ako oceľ, ktorý bol nazvaný Kevlar. Používa sa mimo iného na výrobu lyží, radiálnych pneumatík a brzdových platničiek. Najpodstatnejšie využitie je vo výrobe nepriestrelných viest, takže Stephanie zachránila mnoho ľudských životov aj bez vyštudovania medicíny.



Previous article:
Vekové zoskupenie E-sim (9 years ago)

Next article:
Revolvers (9 years ago)