Article
Keď nás označil cone of shame - tam si myslím, že sme sa kurevsky hecli
Zdravím Vás Slováci. Týmto prinášam II. časť dejín našej virtuálnej vlasti.
Ako som v predošlom dieli spomenul, hneď ako sme sa osamostatnili od Maďarska, sme sa dostali do konfliktu s Poľskom.
Ako vyzeral vtedajší svet?
Predtým, ako budem pokračovať v našej oslobodzovacej dráme, vám trochu priblížim, ako vyzeral vtedajší svet.
Toto je síce stará mapa z primery, ale áno, takto to vyzeralo aj u nás:
Veľa krajín chýbalo, medzi nimi celá Oceánia, ktorá prišla až po zlúčení so serverom oriantal, chýbalo Česko, Albánsko, Moldavsko či Cyprus. Viete si tiež predstaviť, že vtedajší Taiwan bol malou slabučkou krajinou, ktorú veľmi dlho okupovali Juhokórejci a ktorému sme sa často (ale bezvýsledne) snažili pomôcť oslobodiť sa?
Jednou z vtedajších najmocnejších krajín bola aj Indonézia. Ibaže hráči jej silu vystavali na početných multifarmách. Prišiel však záťah adminov a veľkú väčšinu hráčov i multín zabanovali. Indonézia sa rozpadla (asi ako teraz Irán) a získala prezývku Multinézia.
Ďalším špecifikom bolo Dánsko. Krajina mala síce len nejakých 40-50 obyvateľov, ale patrila k silným, lebo jej vládla veľmi efektívna MU Blitzkrieg. Z tejto MU pochádzal okrem iných zvučných mien aj hráč
Poľský gigant na horizonte
Ale vráťme sa späť k epickej vojne s Poľskom, kde sme si nemali nič darovať a kde sme sa navzájom tĺkli do posledného dychu.
Poliaci nám nevedeli odpustiť, že sme sa pridali do jackistovho Empire a podľa ich slov sa nami cítili ohrození. Poľsko vtedy zaútočilo na slovenské regióny pod rakúskou vlajkou a dobylo Nitru-Trenčín a Ružomberok. Na našu otázku, prečo zabrali naše územia, keďže železo majú v Silesii, vtedajší poľský prezident odpísal, že radi okupujú zbytočné regióny. A že ak ich chceme naspäť, máme im zaplatiť reparácie vo forme preplatenia nákladov na obranné systémy, ktoré nainštalovali do oboch regiónov. Šlo by teda o na tú dobu pre nás významnú finančnú čiastku. A tiež o formu poníženia. A toto sme odmietli. Trpaslík sa vzbúril a vyhlásil obrovi vojnu. A získal si tak najvyšší rešpekt z celého E-Simu.
Národ s „guľami z ocele“
Náš sebevražedný útok na Poľsko bol dlho vyrovnanou bitkou a Poliaci sa pri ňom statočne zapotili. Po výzve sa k nám pridalo veľa sympatizantov, ktorých naša odvaha nadchla. Proti Poľsku a jeho aliancii sme bojovali prakticky bez spojencov (lebo sme žiadnych oficiálnych nemali) a boli sme historicky prvou krajinou, ktorá sa odvážila zaútočiť na domovský poľský región .
Riskovali sme veľa. Mali sme vtedy možnosť konečne sa stať slobodnou krajinou, ale bez akýchkoľvek garancií, bez spojencov a s hrozbou na severe i na juhu. Okrem toho nám Poliaci nechceli zaručiť, že ak ich vyplatíme, tak sa aj naozaj stiahnu, respektíve na nás opätovne nezaútočia.
Náš ťah mal za následok búrlivý ohlas a najmä celosvetový obdiv za guráž a hrdosť. Stali sme sa národom s „guľami z ocele“, ouzobat nás vo svojom pamätnom článku vyzdvihol ako hrdinov týždňa. Verejná mienka v hre sa výrazne strhla na našu stranu a stali sme sa známy ako malý hrdinský národ, ktorý sa nezľakol ani najmocnejšej krajiny. Hrnuli sa k nám ponuky na spojenectvo od mnohých štátov, zo všetkých aliancií okrem poľskej.
Boje proti veterným mlynom
Vojna s Poľskom sa zdala byť ešte beznádejnejšia a nekonečnejšia ako vojna s Maďarskom. Ku koncu sme sa aspoň Maďarom vyrovnali v počte i sile a neskôr ich dokonca predbehli. Ale Poliaci boli niekoľkonásobne silnejší, ich hráči vyspelejší a najmä početnejší. Nech sme robili, čo sme robili, bez cudzej pomoci nás drvili ako muchy. Cez deň nás prevalcovali brutálnou silou, v noci nás zasa „ničili“ nesmierne dobre zorganizovaní Kórejci - ich spojenci. Mnohí Poliaci proti nám bili pravidelne s q5 zbraňami, čo sme si my nemohli dovoliť. Naša krajina nemala príjmy z regiónov, ale peniaze bolo treba odniekiaľ zohnať. Ešte počas maďarskej okupácie sme zaviedli takzvané „kongresové zlato“, čosi ako dobrovoľnú povinnosť zvolených kongresmanov – odovzdať štátu 5 goldov získaných za zvolenie do kongresu. Snažili sme sa zarobiť aj spúšťaním občianskych vojen (CW). Vtedy spustenie CW nestálo veľa peňazí a vedeli sme na ňom získať dosť BH medailí, z ktorých sa čiastka odvádzala do štátnej pokladnice. A tiež sme postupne zakladali a rozbiehali štátne firmy, ktoré zasa obchodovali s tovarom.
Trik na Poliakov
Poliakov sme museli nejako dostať. Začali sme vymýšľať, ako im robiť na truc. Radi si totiž do svojich území inštalovali obranné systémy (DS). A tieto DS svojho času predstavovali významnú investíciu. Preto sme sa pri povstaniach špecializovali na ničenie DS. Vždy sme šetrili damage na kolá s DS a udreli organizovane ku koncu. Z bitky sme síce vyhrali len zopár kôl, ale poničili plno systémov. Rad za radom, jeden región za druhým, Poliaci ich ledva stíhali dopĺňať.
Okrem toho sme čoraz viac silneli. Vznikli dve nové MUs, ktoré sa začali systematicky starať o najsilnejších hráčov – Made in Slovakia (v skratke MiS), ktorá sú terajší Vandali, a Slovak Special Legion (SSL). MiS založil
Postupne ale isto sa samotní Poliaci začali sťažovať na príliš silný drain zo strany Slovákov. Pocítili tlak od spojencov, keďže im sotva pomáhali, pretože sa museli sústrediť na potláčanie slovenských povstaní. Okrem toho sa čoraz viac hráčov začalo pýtať, koľko Poľsko stojí držanie Slovenska. Pretože príjmy z Nitry-Trenčín ani zďaleka nevedeli kompenzovať straty obranných systémov a náklady na udržanie našich regiónov. Slovensko sa pre Poľsko stávalo čoraz nákladnejšou záležitosťou – čiže presne tým, čo sme sa snažili dosiahnuť. Až sa vlna nevôle prevalila a Poliaci sami prišli s mierovým návrhom, ktorý visel na spadnutie – ponúkli nám samostatnosť. Okrem nej sme však dostali aj inú veľmi lichotivú ponuku – spojenectvo s Poľskom a vstup do ich aliancie.
Tento historický medzník predstavoval začiatok éry skutočnej samostatnosti. S ňou je spojené aj obdobie prvých výbojov, za ktorým neskôr nasledoval náš zlatý vek. O tom si však budete môcť prečítať až v ďalších vydaniach dejín Slovenska.
PS: Komentáre nechávam otvorené a som podobne, ako mnohí z Vás názoru, že priestor na diskusiu patrí výlučne spomienkam a nostalgii.
Previous article:
An Alien Conspiracy in Slovakia (9 years ago)
Next article:
Great Job! (9 years ago)
About the game:
USA as a world power? In E-Sim it is possible!
In E-Sim we have a huge, living world, which is a mirror copy of the Earth. Well, maybe not completely mirrored, because the balance of power in this virtual world looks a bit different than in real life. In E-Sim, USA does not have to be a world superpower, It can be efficiently managed as a much smaller country that has entrepreneurial citizens that support it's foundation. Everything depends on the players themselves and how they decide to shape the political map of the game.
Work for the good of your country and see it rise to an empire.
Activities in this game are divided into several modules. First is the economy as a citizen in a country of your choice you must work to earn money, which you will get to spend for example, on food or purchase of weapons which are critical for your progress as a fighter. You will work in either private companies which are owned by players or government companies which are owned by the state. After progressing in the game you will finally get the opportunity to set up your own business and hire other players. If it prospers, we can even change it into a joint-stock company and enter the stock market and get even more money in this way.
In E-Sim, international wars are nothing out of the ordinary.
Become an influential politician.
The second module is a politics. Just like in real life politics in E-Sim are an extremely powerful tool that can be used for your own purposes. From time to time there are elections in the game in which you will not only vote, but also have the ability to run for the head of the party you're in. You can also apply for congress, where once elected you will be given the right to vote on laws proposed by your fellow congress members or your president and propose laws yourself. Voting on laws is important for your country as it can shape the lives of those around you. You can also try to become the head of a given party, and even take part in presidential elections and decide on the shape of the foreign policy of a given state (for example, who to declare war on). Career in politics is obviously not easy and in order to succeed in it, you have to have a good plan and compete for the votes of voters.
You can go bankrupt or become a rich man while playing the stock market.
The international war.
The last and probably the most important module is military. In E-Sim, countries are constantly fighting each other for control over territories which in return grant them access to more valuable raw materials. For this purpose, they form alliances, they fight international wars, but they also have to deal with, for example, uprisings in conquered countries or civil wars, which may explode on their territory. You can also take part in these clashes, although you are also given the opportunity to lead a life as a pacifist who focuses on other activities in the game (for example, running a successful newspaper or selling products).
At the auction you can sell or buy your dream inventory.
E-Sim is a unique browser game. It's creators ensured realistic representation of the mechanisms present in the real world and gave all power to the players who shape the image of the virtual Earth according to their own. So come and join them and help your country achieve its full potential.
Invest, produce and sell - be an entrepreneur in E-Sim.
Take part in numerous events for the E-Sim community.
